pondělí 11. listopadu 2002



Nové číslo poetického magazínu Weles je na spadnutí.
Pokračujeme v postupném představování jeho autorů.

Báseň pro tento den:

Jaroslav Vlnka
Diabolsky, do prázdna, do brány


Nechtami počneš orať moje kríže,
červený lak sa s krvou miešať bude,
na perách stopy krvi zazriem v rúži,
bičíkom moču zotnem hlavu ruži.
Vláčna vtedy, lepkavá potom, drahá!
Ešte viac a najviac a celkom nahá –
a ja v druhom nebi, zamdlieť a nebyť.
V predpeklí predtým teba stiahnem z kože,
ty mi z tejže kože vystelieš lóže.
Budeme pelešiť sa v hladnom hrobe.
Na márach smrti živí položení,
tou strašnou, strašnou slasťou umierať...
Uškom ihly preťahovať vlas,
za horúca kuť ho na nákove,
praskajúce kosti na seba si klásť
a mokré telá vzájomne obliekať.
Až naše mihalnice zapadnú
ako skrutky do zárezu,
až zrelá čerešňa zatieni lunu,
ľahko sa pozriem z tvojich očí,
ty, drahá, z mojich a iná.
Už nás nikdy nik nevyslobodí.
Ak, možno, deus ex machina.

Weles 15,6
str. 10



Žádné komentáře:

Okomentovat